Biography

                                                                                                   

Asi by bolo trúfalé povedať o Madonne, že je iba nejakou speváčkou. Madonna speváčka nie je, Madonna je ikona, sexuálny symbol, boriteľka klišé a tabu, prešibané „dievča“ závislé od slávy… Madonna je žijúca legenda, inšpirujúca mnoho ľudí, čo jej dovoľuje politicky či morálne agitovať (známe sú jej predvolebné spoty, v ktorých nabáda ľudí, aby šli voliť).

Aby sme však boli kompletní, spomeňme umelecké sféry, do ktorých táto „speváčka“ vstúpila. Spočiatku sa venovala iba tancu, no neskôr ju chytila hudba; v časoch, keď o nej ešte nikto nevedel, skúsila modeling (módny ale nafotila aj akty); okrem toho si zahrala v niekoľkých filmoch, ba dokonca aj v jednej divadelnej hre, a keďže jej to stále nestačilo, tak pred pár rokmi napísala päť knižiek pre deti. Tie si nakoniec kupujú rodičia - fanúšikovia. Kde sa však táto nekonečná sila a potreba umelecky tvoriť berie? Madonna sama povedala, že iba uskutočňuje svoje nápady a plány. Keď to niekomu ide, tak prečo nie, no vzhľadom na to, že všetky jej aktivity sú kooperované s inými umelcami, dalo by sa povedať, že najväčším (a možno jediným) talentom Madonny je dobre si vybrať spolupracovníkov, využiť ich a dostať z nich to, čo potrebuje. Aj tak sa dá…

Poďme si však povedať niečo o jej živote a kariére, ktorú viac-menej pozná každý, kto vníma šoubiznis, pretože Madonna je pre bulvár dosť vďačná téma.

Madonna sa narodila 16. augusta 1958, v Bay City neďaleko Detroitu, v štáte Michigan. Talianske korene predkov mali za následok, že bola pokrstená ako Madonna Louise Ciccone, pár rokov neskôr si ako birmovné meno vybrala meno Veronica. Najvplyvnejšou vecou v Madonninom živote bola smrť matky, s ktorou sa ako keby doteraz nezmierila. Madonna staršia zomrela vo veku, keď jej dcérka mala päť rokov. Veľká silne kresťanská rodina ostala bez matky, s otcom, ktorý si rodičovský štatút veľmi neosvojil.

V rodisku Madonna vyštudovala strednú školu, rok dokonca navštevovala Michiganskú univerzitu. Avšak vidina slávy, bohatstva a umeleckého tvorenia ju zlákali do New Yorku, kam sa presťahovala v roku 1977. Prvé kroky boli (tak ako v každom scenári o americkom sne) ťažké. Madonna vystriedala niekoľko prác, v čase krízy nafotila akty, ktoré neskôr proti jej vôli zverejnili v časopisoch Playboy a Penthouse. Madonna zatiaľ navštevovala tanečné kurzy, no nakoniec si uvedomila, že slávu ľahšie získa, keď sa dá na hudbu. A tak so svojím priateľom Danom Gilroyom založila kapelu The Breakfast Club. Undergroundová, dokonca by sa dalo povedať, že punková, kapela sa čoskoro stala obľúbenou. Madonna sa stala frontmankou (predtým v kapele hrala na bicie) a chopila sa mikrofónu.

No ako to bolo aj s tancom, tak aj punková hudba Madonnu po čase omrzela. Nebolo v tom nič komplikované, aj napriek perspektívnej budúcnosti kapely, tak ako Madonna aj my musíme uznať, že punk nie je veľmi oceňovaný hudobný štýl a presadiť sa práve s punkovou kapelou je málo pravdepodobné. Madonna opustila kapelu s plánom preorientovať sa na popovú hudbu. Kontakty získané počas pôsobenia v The Breakfast Club Madonne pomohli v prvých momentoch nasledujúcej kariéry. Spojenie síl s producentom Markom Kaminsom bolo zlomovým činom, konečne oceneným. Album, ktorý spolu nahrali, zožal obdiv, z Madonny sa stala skutočná speváčka. Tento album, nazvaný jednoducho Madonna, obsahoval hity ako Everybody, Physical Attraction… Ak sa pieseň Lucky Star dostala do americkej TOP 10, tak piesne z nasledujúceho albumu Like a Virgin obleteli celý svet. Madonne tiež pomohol zrod MTV a nápad vizualizácie, teda videoklipov. Madonna na svoju dobu natáčala skutočne originálne a najmä drahé videoklipy (napr. videoklip k piesni Like a Virgin bol natočený v Benátkach). Okrem toho, videoklipy sa stali prostriedkom masovo propagujúcim Madonnin imidž. Ten sa už od začiatku točil okolo sexu, frivolnosti ale aj náboženstva. Tucet náramkov, krucifix na krku, spona opasku s nápisom BOY TOY či výrazne nalíčená tvár – to boli znaky Madonny, ktoré si vzápätí osvojili stovky teenageriek. Nasledovalo americké turné, a potom náhla svadba! Pri natáčaní videoklipu k piesni Material Girl Madonna spoznala Seana Penna, hollywoodskeho herca s pochybnou povesťou, no zato so sexappealom, ktorý priťahoval nejednu ženu. Narýchlo uzavreté manželstvo sa Madonne nakoniec nevyplatilo; po niekoľkých bitkách, ktoré od manžela uštedrila, skončilo rozvodom. No za tú dobu stihla Madonna nahrať album True Blue a s manželom natočiť film Shanghai Surprise.

Nasledujúci album Like a Prayer je mnohými považovaný za najzásadnejší album osemdesiatych rokov. Nato Madonna natočila film Dick Tracy s hercom Warrenom Beatym (s ktorým vzápätí prežila niekoľko mesiacov v milostnom vzťahu.) K tomuto filmu Madonna naspievala soundtrackový album I’m Breathless, ktorý obsahuje aj iné piesne, nepoužité vo filme, no zato známejšie. Takým bol aj multiplatinový singel Vogue, jedna z najznámejších piesní Madonny.

Nečudo, že svetové turné Blond Ambition sprevádzala totálna hystéria. Koncerty v Spojených štátoch, v Európe a v Japonsku boli rýchlo vypredané. Tí, čo turné nevideli, mali možnosť z neho časť zhliadnuť prostredníctvom škandalózneho dokumentu True or Dare, In Bed with Madonna. Film zobrazujúci Madonnu mimo pódia je plný šokujúcich záberov (napríklad keď Madonna demonštruje orálny sex na fľaške Evianu). Ale fanúšikovia boli na takéto provokácie zvyknutí, veď aj turné Blond Ambition malo sexuálnu atmosféru – vyzývavé pózy či scéna pri piesni Like a Virgin, keď Madonna predstierala masturbáciu spôsobili v niektorých mestách problémy, no Madonna sa vždy dokázala „vysekať.“

Navyše, toto všetko bolo len slabým odvarom toho, čo nasledovalo po vydaní albumu Erotica. Album (až na názov) nebol veľmi škandalózny, škandalóznejšie bolo vydanie knižky Sex, knihy plnej aktov. Madonna si v tejto knihe zapózovala s mnohými celebritami ako napríklad Naomi Campbell, Vanilla Ice… Madonna sa zrazu dostala do neobľúbenosti, bulvár a najmä kritici ju odsudzovali, no vôbec ju to neodradilo. Vydala sa na turné s názvom The Girlie Show, ktoré opäť naviazalo na sexuálnu tému. Aj napriek vypredaným koncertom málokto veril, že Madonnina hviezda vydrží žiariť naďalej. Po turné síce vyšiel nový album Bedtime Stories, no kritici ho označili za slabý, výberové CD slaďákov Something to Remember bolo akýmsi vyplnením nečinnosti.

Imidž Madonny zovšednel, okrem skalných fanúšikov si ju nikto nevážil. Keď tlačou prebehla správa, že Madonna bude hrať v pripravovanom muzikáli Evita o manželke argentínskeho diktátora, vzbudilo to protichodné ohlasy. Samotní Argentínčania protestovali proti obsadeniu Madonny, v argentínskych mestách sa na stenách objavovali nápisy: „Nenechajte šľapku hrať našu sväticu!“ Aj bulvár si na tejto správe zgustol, Madonnini neprajníci nemali nič iné len posmešné poznámky. Zdalo sa, že tento muzikál bude bodkou za Madonninou kariérou. Film však zožal úspech, ba dokonca Madonna, intenzívne navštevujúca hodiny spevu, dokázala prekvapiť kritikov svojím zlepšeným speváckym výkonom. Madonna vyhlásila, že Evita bola jej životná rola, no to ešte netušila, že skutočnou životnou rolou bude jej materstvo.

Madonna otehotnela so svojím osobným trénerom Carlosom Leonom a v roku 1996 porodila dcéru Lourdes. Materstvo Madonnu úplne zmenilo. Škandalózna žena akoby konečne dospela, provokácie ustáli, opäť fanúšikov zalial pot pri pomyslení, že kvôli dieťaťu ukončí kariéru. Nakoniec, mnohí ani neverili, že by ešte vedela niečím zaujať.

To by však nebola Madonna! V roku 1997 všetkých prekvapila vydaním nového albumu Ray of Light. Citlivý, dalo by sa povedať umelecký album ovplyvnený východnou mystikou. Obsahoval hity ako Frozen, Ray of Light, Nothing Really Matters, ktoré pritiahli i tých, čo Madonnu dovtedy nenávideli. Za tento album Madonna získala ocenenie Grammy, čím sa len potvrdili kvality albumu. Svet opäť zachvátila hystéria, po toľkých rokoch konečne prišlo uznanie aj zo strany kritikov.

Madonna prežívala svoje šťastné obdobie, spoznala Guya Ritchieho, anglického režiséra, za ktorého sa následne vydala a porodila mu syna Rocca. Nato vyšiel album Music, ktorý síce nedosahoval také kvality ako predošlý Ray of Light, patrí však k „tým lepším“ obsahujúci multiplatinový singel Music. Vo videoklipe k tejto piesni kreslená postavička Madonny rúca svetelný nápis Material Girl (doterajší symbol Madonny), čím Madonna chcela ukázať svetu, že je z nej nová žena. Táto metamorfóza bola badateľná aj na turné The Drowned World Tour v roku 2001. Madonna prestala sexuálne provokovať, stavila na vizuálne efekty, ktoré z jej šou urobili skôr cirkusové predstavenie než klasický koncert. Koncerty boli vypredané do hodiny, na čiernom trhu sa lístok dal kúpiť za približne 20 000 Sk, v niektorých mestách musela Madonna odohrať niekoľko koncertov za sebou.

Aj napriek pokročilému veku Madonna neprestala pracovať. V roku 2002 sa ujala natáčania titulnej piesne pre bondovku Die Another Day, vo filme si aj zahrala rolu učiteľky šermu. Ďalší, v poradí už 9. radový album, American Life vzbudil v Spojených štátoch vlnu pobúrenia, pretože si v ňom Madonna vzala na paškál americkú kultúru, kritizujúc napríklad aj vojnu v Iraku. Titulná pieseň šokovala napríklad aj pasážou, kde Madonna rapuje, pôvodný videoklip plný obrazov z vojny a násilia bol pre istotu nahradený banálnym defilé štátnych vlajok (mimochodom aj tej slovenskej). Madonnu opäť kritizovali, no kritizovali jej protivojenský postoj a nie umeleckú hodnotu albumu. V Amerike sa piesne z tohto albumu nehrali, v Európe ju naopak rádiá podržali.

V roku 2004 sa Madonna znovu vydala na turné, ktoré bolo ešte veľkolepejšie ako to predtým. Ja sám som mal možnosť vidieť The Re-Invention Tour 2004 a musím priznať, že väčšiu šou som v živote nevidel. Madonna opäť provokovala, no nie ako predtým, sexuálne, ale politicky! Na obrazovkách premietala obrazy z vojny, obrazy izraelských a palestínskych detí držiacich sa za ruky, jednu pieseň dokonca odspievala priviazaná k elektrickému kreslu! Politická agitácia mala svoj účel, no Madonne sa začali vyhrážať teroristi, a tak táto nezničiteľná žena musela predsa len ustúpiť, a preto zrušila všetky svoje izraelské koncerty.

Netrvalo však dlho a svetlo sveta uzrel ďalší album. Tanečne ladený Confession on a Dancefloor. Je úplný protipól svojho predchodcu a s odstupom niekoľkých mesiacov po jeho vydaní sa dá tvrdiť, že vďaka diskotékovým megahitom Hung Up, Sorry, či toho najnovšieho Get Together, si získala Madonna novú generáciu fanúšikov. Samotná Madonna vyhlásila, že je čas na neviazanú zábavu, čo aj dokazuje, že sama pochopila, že svet je natoľko úzkoprsý, že ani sex, ani politika nie sú natoľko vhodné témy, aby na nich postavila svoju kariéru. Confessions opäť zožal úspech, turné (ktoré mimochodom zavíta aj do Prahy) nenechalo na seba dlho čakať. Teraz napríklad Madonna šokuje tým, že sa na pódiu nechá ukrižovať a na hlave nesie tŕňovú korunu.

Aj keď sa Madonna ukázala ako dospelá žena, istej provokačnosti sa predsa len nezbavila. Nakoniec práve to fanúšikov priťahuje. Mnohí si kladú otázku, ako je možné, že dokázala vydržať na scéne tak dlho. Je to tým, že má skutočný talent a vie, čím prilákať? Alebo svojimi častými zmenami imidžu, zmenami postojov? Veď každý Madonnin album je tematicky i žánrovo iný napr. aj jej najnovší album Hard Candy na ktorom s Madonnou pracovali taký ľudia ako je Timbaland, Justin Timberlake,Pharrel .... V prvý deň jeho vydania sa v Amerike predalo viac ako 100 000 kusov čo svečí že Madonna stále dominuje.

Po vydaní albumu Hard Candy sa Madonna opäť vydála na nové turné a to Sticky & Sweet Tour ktoré bude tento rok pokračovať a opäť zavíta do Prahy (bude to 13.08.09).

Like A Virgin (1984)

True Blue (1986)

 
You Can Dance (1987)

 
Who's That Girl (1987)

Like A Prayer (1989)